Sľubené
pokračovanie tipov na najhorších blogerov, s akými som v auguste prišiel do
kontaktu. Ďalších 10 adeptov na zodpovedanie základnej otázky, prečo sa
pokúšajú presadiť písaním, keď sú určite činnosti, ktoré im idú lepšie.
Tento text je pokračovaním seriálu. Možno by ste
si chceli prečítať jeho prechádzajúcu časť, skôr ako sa do neho pustíte:
> 10
najhorších blogerov (júl 2008) / 4.8. 2008
Priznávam, masový ohlas na
predchádzajúci diel ma prekvapil. Očakával som všetky reakcie dotknutých husí
aj zástancov práva na zamorovanie verejných blogovísk bez možností kritizovať
najväčších znečisťovateľov, ale rozhodne som neočakával, že sa toľko ľudí pridá
na moju stranu. Je príjemné vedieť, že aspoň medzi čitateľmi existuje túžba po
dobrých textoch a zároveň s ňou frustrácia z čítania textov
zlých. Takže, ak som aj ešte pred mesiacom pochyboval, či vôbec bude mať zmysel
vytipovať 10 mizerných blogerov aj po druhýkrát, hneď ako prišli prvé reakcie
na pilotný rebríček, začal som sa tešiť.
Ešte jedna vec mi spravila radosť. V minulom dieli som dokopy spomenul 11
blogerských mien, ktorých odchod zo scény by celkovo pozdvihol úroveň miestneho
blogovania. Z tých jedenástich hneď šiesti odvtedy nenapísali na blog ani
čiarku, resp. svoju produkciu značne utlmili. S jedinou výnimkou to
zabalila v podstatne kompletná horná šestka. Netvrdím, že je to moja
zásluha, keď sa niekto trápi s písaním, skončí skôr či neskôr aj sám, ale
aj ako zhoda náhod je to potešiteľné konštatovanie. Systematické čítanie
blogerských výstupov v priebehu augusta bolo pre mňa s týmto vedomím
vyslovene relaxačnou činnosťou. Vybrať z toho len 10 účastníkov
nasledujúceho rebríčka bola síce nevďačná robota, ale ako vravím, bavilo ma to.
{mosgoogle right}Tu je teda môj čisto osobný, prudko subjektívny a nevyčerpávajúci
zoznam desiatich najhorších blogov, na ktoré som v priebehu augusta 2008
narazil. Nemusíte s ním súhlasiť, dokonca môžete mať námietky voči
samotnej základnej myšlienke, alebo si môžete myslieť, že len kydám na
šikovných a kreatívnych autorov a sám pri tom by som sa mal do toho
rebríčka zaradiť celkom navrh. Na toto všetko máte právo. Ale potom skôr
navrhujem, aby ste túto stránku zavreli skôr ako sa vaše oči dotknú neúprosne
sa blížiacich riadkov.
10. Prečo som sa vlastne zaregistroval?
ondros.blog.sme.sk
Začnem celkom neškodne aj keď už aj toto je ďaleko mimo môjho chápania. Vyplniť
registračný formular, dať vlastné meno aj s fotografiou a až potom, keď mám
čerstvo stvorený blog pred sebou, zistiť že vlastne ani zbla netuším čo s ním.
Ale teda, aby reč nestála, Ondroš vyprodukoval pilotný text "Prečo
som sa vlastne zaregistroval?". Otázka bola položená veľmi dobre, akurát
odpovede sme sa nedočkali. Chvalabohu, táto revolučná úvaha je jediným jeho
výstrelom do tmy verejného publikovania. A teda, Miško, prečo si sa vlastne
zaregistroval? Odpovedať postačí aj do fóra.
9. Utajený návrat Mareka Mryglota
janigova.blog.sme.sk
To, že je tento blog o športe a že ho napísala žena chápem ako zhodu
okolností. Pokojne ho mohol napísať aj muž, stále by to bol rovnako zlý a nezmyselný
kompilát najotrieskanejších komentátorských klišé. Prvá otázka znie, prečo
napísať blog, ktorý neprinesie nič iného, než všetky športové správy v ten
víkend a druhá otázka by mohla pátrať po tom, prečo ho napísať zrovna
takto tupo a neoriginálne. Možno Marek Mryglot, legenda mizerného
komentovania, pod ženským pseudonymom skúša druhú šancu, ale bohužiaľ,
prezradil sa hneď prvým textom. Popri „rozhodca
bez váhania ukázal na biely bod" a „body
ostali bod Čebraťom" chýba už len „gól
do šatne" a „lopta je guľatá".
8. Celebritné žvatlanie
matejhospodar.blog.sme.sk
Ak tomu rozumiem správne, na blogoch SME existuje akási vyvolená skupina
blogerov s označením VIP. Napodiv, samotné VIP očividne nijako negarantuje
kvalitu. Lebo ak hej, tak netuším čo práve tohto pána robí VIP blogerom, ale
zmysel pre humor, ani zdravá miera sebakritiky to asi nebudú. „Keď
pluralita, tak pekne po Slovensky" je bľabotanie za aké by sa žiadna scénka
zo stužkovej nemusela hanbiť a zvyšné články sú ukážkovým exemplárom
namáhavej práce niekoho, kto by za každú cenu chcel byť politickým
komentátorom, akurát že jeho jediným pozadím sú už existujúce politické stĺpčeky
v tom istom SME, na ktorého blogovisku sa pokúša presadiť. Škoda, pretože
keby sa to riadilo inými pravidlami, mohol by byť VIP štátut presne tým odlišovateľom
kvality od masy, ktorý veľkým blogoviskám strašlivo chýba.
7. Rober Fico ako dôvod na založenie
blogu
katrinak.blog.sme.sk
{mosgoogle right}Blogerov, pre ktorých sa Fico a jeho vláda stali ústrednou témou ich
blogovania možno vidlami prehadzovať. Predchádzajúci Matej Hospodár alebo taký Peter Horváth sú pekné ukážky. Ale
len niektorí sú natoľko posadnutí, že dokážu na tému „Smer a ako ma strašne serie" blogovať do najabsurdnejšieho
absurdna. Katriňák je v rámci tejto disciplíny tohtomesačným víťazom s článkom
Smer on 45′s,
ale ako som pozeral jeho ostatné veci, v prvej desiatke by zažiaril
viacerými kúskami. Aby nebodaj nedošlo k omylu. Ak by sa Fico narodil v
Grécku, v občianskom by mal priezvisko Kokotakus, s tým rozhodne nechcem polemizovať.
Ale zástupy netalentovaných grafomanov nudne a neoriginálne opisujúcich jeden
od druhého a všetci spoločne od klasických novinových komentátorov sú pre
úroveň a zmysluplnosť tunajšieho blogovania rovnakým zlom, ako celý Smer pre
Slovenko ako také. Nenávisť voči Smeru, ešte nikoho písať nenaučila. Chlapci,
však vyberte spomedzi seba jedného, čo nemal štvorky zo slohu a ten nech sa za
vás vyjadrí na úrovni, pokiaľ možno ešte aj tak aby len neopisoval od Schutza a Štulajtera.
6. Prišlo mi mailom ale blog je môj
matuskovacik.wordpress.com
Zablúdil som náhodne aj mimo SME blogoviska a dobre som spravil. Tuná Matúško
na WordPresse dal von vtipný článok o tom, ako hollywoodské filmy narábajú s
realitou. Pochopiteľne, text nie je jeho, ale až v diskusii priznal, že ho
kedysi dostal mailom. To si už žiada zasviniť priestor na disku, aby človek
mohol uverejňovať prastaré cudzie texty, čo sa k nemu dostali ako mailový spam.
A najlepšie je diskusné forum, kde nejakému českému chlapčiatku Matúš
blahosklonne dovolil preložiť text do češtiny a uverejniť ho na ďalšom zbytočnom
blogu. Naozaj škoda, že polícia na toto zatiaľ nemá kapacity.
5. Inteleguáni traste sa
viragova.blog.sme.sk
Nadpis ako má byť, vopred jasné že Katarína bude ťať do živého. Veď koho by už
neštvali všetci tí hajzlíci, čo majú niečo naštudované a nehanbia sa to
zneužívať v internetových diskusiách. Hanba im, inteleguáni prašiví
premúdrelí! Katka sa s vervou zastala utláčaných blogerov, čo ich furt
ktosi kritizuje za mizerný štýl a všelijaké chyby v textoch.
Bohužiaľ, pani Katka zúfalo nevie písať a keď ľudí vzdelanejších od nej
napáda vetami v štýle „Na nete browsujem denne je to proste tak,
denne prečítam toho kvantum", dáva to jej textu veľmi zvláštne a smiešne
dadaistické čaro nechceného. Neviem, či práve toto bol jej zámer, ale aspoň ma
to prinútilo prečítať aj ďalšie jej texty. V jednom som objavil túto
skvostnú vetu: „Môj manžel je rodený
oravák a som tejto skutočnosti neuveriteľne rada." Áno toto je augustová víťazka
paralelnej súťaže Jazykové poleno.
4.Tak já vám to tedy řeknu, přátelé
scobak.blog.sme.sk
Medzi Slovákmi koluje obľúbená stereotypná predstava typického Čecha, ako
vychcaného hajzlíka, rozdávajúceho premúdrelé rozumy na všetky strany, proste
blbca čo v Tatrách skončí so šlapkami na nohách a batohom plným Májky
pod prvou lavínou a nikomu to nie je ľúto. Stereotypné predstavy postavené
zo zlých predsudkov sú hlúpym generalizovaním a len málokedy sa odrazia,
čo len v jedinom živom človeku. Ak je však Jiří Ščobák naozaj reálnym
človekom, tak táto predstava svoj chodiaci predobraz práve našla. Stačilo na to
pár desiatok textov na jeho blogu. Článok o tom, ako si zmenil fotku pod
názvom Vyměnil
jsem „starou" za „novou" je len takou úvodnou chuťovkou, ale ukazuje
všetky základné črty ostatných textov: podvodnícky prístup k tvorbe nadpisov,
sklony ku grafomanii, narcisizmu a nejakej new age pliage a pravidelnú
komerčnú propagáciu svojej vlastne pračudesno-úchvatnej firmy (inak, na toto
nie je na blog.sme.sk nejaké pravidlo?). Ak sa vám nechce sa do tých hovadín
začítavať, bohato postačí aj samotný profil autora. Už v ňom je skryté všetko
vyššie uvedené. Minulý mesiac sme mali mešuge Vilčeka, teraz máme Ščobáka.
3. Kriminálnej ústredni odporúčame
jurajdobias.blog.sme.sk
Až sa bude aj v blogovaní udeľovať Darwinova cena, toto je môj kandidát. Čo
to je za človeka, čo poruší predpisy, potom cez svojho suseda s kontaktami
na polícii telefonicky zjedná pokutu z 2000 na 300 Sk (a bez zápisu do
registra vodiča v skúšobnej lehote) a nakoniec sa s tým verejne
pochváli na blogu? Šialenec, anarchista! Keby to aspoň bolo dobre napísané, ale
toto je jedno z najhoršie naštylizovaných koledovaní si o seriózny trestnoprávny
prúser, aké som kedy čítal. Chlapče, som zvedavý ako toto budete aj s tým susedom
vysvetľovať, až sa vás na to opýta nejaký policajt, čo zrovna nie je váš dobrý
známy. A nezabudni sa niekedy rozčuľovať nad rodinkárstvom, klientelizmom
a korupciou na vládnej úrovni.
2. „Dnes patril medzi klasické dni môjho
života"
durcova.blog.sme.sk
Katarína Virágová má v osobe Ivany Durcovej veľmi vážneho
konkurenta, najmä pokiaľ ide o problémy s poskladaním súvislej vety. Ivana
však hrá ešte o ligu vyššie, pretože nielen dáva dokopy čudné vety (viď
nadpis), ale tento postup dokonale aplikuje aj na celé články. Založiť si blog
s týmito schopnosťami, to už siaha niekam do sféry umenia. Článkov
našťastie nemá veľa, tak si ich môžete prečítať všetky, pocit trápnost za
niekoho celkom cudzieho je garantovaný. Čerešničkou je jej posledný blog o tom,
že si našla frajera a tak nevie, kedy zasa niečo napíše. Milý neznámy
odvážlivec, čo si sa za nás obetoval a ulihávaš v lože s týmto banálnym stvorením.
Vydrž to s ňou čo najdlhšie, veľmi ťa prosíme. Sprav čokoľvek, siahni až na dno
sebazaprenia, ak to bude nevyhnutné, priviaž ju k posteli, ale nedovoľ,
aby si našla čas a dôvod pokračovať v blogovaní.
1. Blogujúca učiteľka vracia krivdy
bežného dňa
hrdlickova.blog.sme.sk/
{mosgoogle right}
Ako málo stačí. Jeden jediný článok a hneď je všetko jasné. Asi je už každému
zrejmé, že všelijaké zverstvá v auguste blogeri vypustili, ale víťaz/víťazka
môže byť len jeden/jedna. V tomto prípade jednoznačne a s náskokom triedy. Dá
sa napísať niečo hlúpejšie, zakomplexovanejšie, naivnejšie, moralistickejšie a
ufňukanejšie ako toto? A dá sa to napísať nudnejšie a dementnejšie? Autorku by
ospravedlnil len nízky vek, ale v tom prípade by tá pani, čo má odfotenú v profile,
musela byť jej stará mama. Po spievajúcom kaderníkovi prichádza blogujúca
učiteľka a nejaký čas bude veľmi ťažké presvedčiť svet, že učiteľské
povolanie nie je diagnóza a že učiteľkami môžu byť aj celkom normálne ženy
so zmyslom pre humor. Desím sa dňa až moje zatiaľ neexistujúce dieťa bude
musieť ísť do školy. Čo ak sa tam dostane do rúk niekoho ako pani Hrdličková?
Desať mojich najhorších augustových blogerov máte za sebou. Dovidenia v októbri.
{loadposition v.sme.sk}
Loading ...
nastastie je to kratke a je toho malo… co vsak nepochopim je, preco na to niekto v komentaroch pod jej “prispevkami” reaguje….
.
