(recenzia filmu Mamma Mia!)
Z niektorých hitov sa časom stanú šlágre a potom sa o nich cez
prizmu hudobnej kvality prestane uvažovať celkom. Také čosi sa prihodilo Abbe,
tej skupine. Manželia a manželky to boli, alebo súrodenci, to je nakoniec
jedno, len ten odér incestu ma znepokojuje. Hudba Abby už akoby nikoho
neurážala, hoci, asi by mala.
Na hudbe nemusí byť nič metafyzické, hudba je veda
a ako veda funguje. Počúvanie je nakoniec tiež len fyziologický proces.
Niektoré hudobné formy fungujú viac, iné menej, to isté platí o rytme,
tempe, farbe, agogike a tak ďalej. Preto nie je problém napísať hit, ak to človek vie.
Netreba k tomu žiadny extrémny talent, ani tvorivosť, stačí hudobný sluch,
vernosť manuálu a odosobnený, pragmatický prístup.
Taký hit potom funguje univerzálne, iste, mnohým ľuďom sa
nepáči, ale ani to im nezabráni v tom, aby si ho celý deň pohmkávali, keď
ho ráno, keď sú sluchovo najzraniteľnejší, náhodou začujú v rádia.
A nôtia si ho vlastne proti svojej vôli, lebo si
nemôžu pomôcť. To ale neznamená, že je to dobrá hudba, práve naopak, dobrú
hudbu nestačí počuť raz a náhodou, aby ju človek nemohol dostať
z hlavy. Také sú len hity.
Z niektorých hitov sa časom stanú šlágre
a potom sa o nich cez prizmu hudobnej kvality prestane uvažovať
celkom.
Také čosi sa prihodilo Abbe, tej skupine, manželia
a manželky to boli, alebo súrodenci, to je nakoniec jedno, len ten odér
incestu ma znepokojuje. Hudba Abby už akoby nikoho neurážala, hoci, asi by
mala. Aspoň ľudí, ktoré o sebe tvrdia, že majú nie dobrý vkus, ale priam kultivovaný
vkus. Ale tiež to nefunguje, ani plnému autobusu literárnych vedcov, ktorí,
rútiac sa prázdnymi cestami, vybľakujú do slovinskej noci z plna hrdla
Waterlooo, Abba neasociuje nič nízke, nič čím by sa apriori nemali zapodievať,
ak sa chcú ráno úprimne pozrieť do zrkadla a stále si vážiť samých seba.
Ja som si nespieval, ale to je iný príbeh, povedzme
jednoducho, že Abbu nemám rád. Málo dekadentné na mňa, ak by sa nôtili Boney M,
zjapem najhlasnejšie. Ale doma, sám od seba, dobrovoľne, si ani jedno, ani
druhé nikdy nepustím.
Na filmovom muzikáli Mamma Mia! som preto nemal čo
hľadať.
Ale šiel som, lebo filmové muzikály mám rád a Meryl
Streepovú ešte radšej.
Výborne je ten film urobený, vynikajúco, až tak dobre, že
divák, ktorý rád hľadá druhé a tretie plány, má potrebu brániť sa mu. Bravúrne
filmárske remeslo v tej najčírejšej podobe, úplne bez presahu, len film,
čo znamená to, čo ukazuje. Chleba je dostatok, len tých hier nieto, preto
vznikol univerzálne fungujúci filmový muzikál Mamma Mia! a preto sa mu
treba brániť.
Brainwashing je miestami taký intenzívny, že človek si
musí tie africké dietka s nafúknutými bruškami vizualizovať, predstaviť,
aby nepodľahol. Aj ten umierajúci dažďový prales a vojny a vôbec,
všetky bôle sveta, ktoré za iných okolností tak rád ignoruje.
Mamma Mia! je gýč, presne podľa definície, čistejších
gýčov ani veľa nieto, až by mohol byť campy,
ak by sa ešte troška pritlačilo na emočnú pílu, ale to by zase nebol taký
široko divácky prístupný a skončil by povedzme ako Moulin Rouge, kdesi
v pazúroch vytešujúcich sa filmových vedcov.
Mamma Mia! je len o tom, čo je ukázané
a zaspievané, nekóduje žiadny ďalší obsah, nič, o čom by sa dalo
premýšľať aspoň počas záverečných titulkov.
Irónia zbavená svojho znepokojujúceho rozmeru, sterilná,
vyklieštená vo finálnej scéne, ktorá sa vo filme objaví len preto, že pre jednu
hitovú pieseň od Abby sa v príbehu nenašlo miesto.
Na esenciálne gréckom ostrove sa schyľuje k svadbe,
vydávať sa ide dcéra svojej, v mladosti frivolnej matere, ktorá ju počala
s jedným z troch možných otcov. Tá dcéra tých otcov pozve, aby
zistila, kto je nositeľom druhej polovice genetickej informácie. A otcovia
svoj údel prijmú a spomína sa a vždy, keď je to len troška možné,
posunie sa príbeh dopredu kolektívnym prednesom hitu od skupiny Abba, ktorý sa
akurát hodí.
Ide o banálne piesne, preto je ten príbeh banálny.
Funguje to bezchybne, jediný drobný problém sa týka
castingu. O láske spievajúci Pierce Brosnan je pribizarný zážitok na
väčšinu diváctva. Mňa nadchol, ale ja som tam nemal byť, ľudia čo prišli na
Abbu-muzikál reptali.
V bohatom košiari mojich estetických zážitkov
teoretika popkultúry dosiaľ chýba zopár kľúčových oviec. Nikdy som nevidel
naživo wrestling a nikdy som nebol na transvesty show, oba defekty
plánujem odstrániť hneď ako v sebe nájdem dosť morálnej sily. Momentálne
som ale v tom štádiu, v ktorom o oboch fenoménoch viem primálo,
aby som mohol vynášať akokoľvek relevantné súdy.
Napriek tomu som už pred Mamma Miou akosi vedel, že Abba
je v travesty show vždy vďačnou témou. Po Mamma Mia už chápem prečo. Tá
„hudba" za to môže, veď aj Meryl Streepová, obsahovo i formálne
preukázateľne žena, vyzerala pri prednese periel z repertoáru skupiny ako
hladko oholený pestovaný päťdesiatnik. S povinným make upom síce, ale veľmi
striedmym.
Ešte sa musím ísť raz pozrieť , aby som si bol istý, ale
momentálne je Mamma Mia! najlepší film, čo sa mi nepáčil a nemám ho rád,
aký som kedy videl.
Dúfam, že budú dvojka a trojka, jedno podľa Smokey,
druhé podľa Boney M. Alice a Rasputin by sa to mohlo volať. Tiež už sa vám
v hlave rozbieha príbeh?
Mamma Mia!, Mamma Mia!
USA / Veľký Británia / Nemecko 2008, kino, 108 min.
Réžia: Phyllida
Lloyd
Scenár: Catherine Johnsonová
Kamera: Haris Zambarloukos
Hudba: Benny Anderson
Hrajú: Amanda Seyfriedová – Sophie, Meryl
Streepová – Donna, Pierce Brosnan – Sam, Colin Firth – Harry, Stellan Skarsgård
- Bill, Julie Waltersová – Rosie, Christine Baranská – Tanya, Dominic Cooper -
Sky
Web: http://www.mammamiamovie.com/
Loading ...
