Krenický, Guziarová, Jesenská, Hoosová, Vilček, Kicera a zopár ďalších kandidátov na ukončenie blogerskej kariéry. Je predsa toľko krásnych činností napĺňajúcich túžbu po sebavyjadrení. Tak prečo práve blogovať?
Napísal som nedávno tento článok o tom, ako hromadné blogovanie zahlcuje internet tonami hlučnej hlušiny, neustále žiadajúcej čitateľskú pozornosť. Bolo mi dopredu jasné, že pichám do osieho hniezda, ale že je to osie hniezdo plné trafených husí, to som vopred netušil. Časť blogerov bola nasupená, časť sa snažila seba aj svojich, ako sa familiárne nazývajú, „kolegov” obhajovať. Prečítal som si mnoho argumentov, ale na základnú otázku neodpovedal ani jeden (základná otázka znie: „Prečo niekto, kto nevie písať a ani nemá o čom písať, verejne publikuje svoje texty?”). Uspokojiť sa s tým, že ich nemusím čítať a teda mám dať pokoj mi nestačí, pretože ja chcem čítať. Ale chcem čítať dobré texty, dobrých blogerov a nie kliknúť na 50 zbytočných blbostí, kým sa mi podarí dostať k jednému zábavnému a zmyslupnému textu.
{mosgoogle right}
Aby blogeri nepovedali, že len tak bezhlavo kritizujem, rozhodol som sa im pomôcť. Začal som si odkladať tie najhoršie blogy, cez ktoré som sa musel pri hľadaní dobrých textov prehrýzť. Vďaka nejakej čudnej kolegialite, blogeri (ani tí kvalitní) očividne nevedia povedať inému blogerovi, že jeho texty len zaberajú priestor a navzájom o sebe píšu vždy len pozitívne. Toto je teda môj príspevok k sprehľadneniu situácie na najväčšom a najživšom slovenskom blogovisku. Môj súkromný rebríček desiatich najhorších a najzbytočnejších blogov, na ktoré som chtiac nechtiac v júli narazil.
Je jasné, že som neprečítal všetky blogy, čo vyšli, takže mi mohli uniknúť ešte aj onakvejšie hovadiny. Pokojne ma môžete dopĺňať v diskusnom fóre pod týmto článkom. Naopak, opakovať argumenty v štýle, že každý ma právo blogovať, že každý blog je svojským obrazom sveta jeho autora a ďalšie nezmysly zo Strážnej veže je úplne zbytočné. Jednak už odzneli minule a jednak, ten kto ich chce vysloviť, nech si najskôr pozorne prečíta aspoň polovicu z obsahu blogov, ktoré teraz spomeniem a až potom sa ich začne zastávať.
Aby som to spravil zaujímavejšie pre samotných blogerov, ktorí budú isto tŕpnuť, či sa náhodu nedostali na zoznam, sú jednotlivé najhoršie blogerské príspevky radené ako hitparáda od relatívne najmenej zlého až po čisté peklá na prvých miestach.
10.
Děda Simpson rozpráva / Jozef Krenický
http://krenicky.blog.sme.sk/c/157677/Aj-v-nasej-krcme-je-lepsie-ako-na-svete.html
Ak poznáte Simpsonovcov, viete, ako to vyzerá keď starý Abraham začne rozprávať príhodu z detstva. Tento mladý človek presne tak píše. Začne, lebo si myslí, že má tému. Potom sa mu samospádom tá téma vymkne z rúk a roztopí sa v miliarde odbočiek. Končí to univerzálnou výhražkou „ale o tom až nabudúce”. Už v polovici je jasné, že v skutočnosti žiadna téma nebola. Len kecy, bľaboty a ešte raz kecy. Vybral som síce tento Krenického článok, ale podobných textov som za mesiac videl niekoľko desiatok. Tak nech to Jozef neberie až tak osobne. Nedá sa to síce čítať, ale aj kopa iných tak píše.
9.
Čo sa minul kredit na mobile? / Anežka Guziarová
http://guziarova.blog.sme.sk/c/158520/Dalsi-dokaz.html
Ani Anežke by som nerád krivdil. Jej text sa tu ocitol ani nie preto, že by bol extrémne zlý. Je len tak normálne zlý a ona len tak normálne nevie písať, ale zastupuje celú plejádu textov, akých sú blogy plné a patria k najväčším zlobám, ktoré blogovanie prinieslo. Skrátka, verejne publikuje niečo, čo mala len zavolať dvom kamarátkam, pretože jedine jej kamarátky môže taká blbosť z jej nudného teenagerského života zaujímať. Asi došiel kredit, alebo čo. Každopádne, zlízli sme si to všetci, čo si chceme občas niečo prečítať. Vyzývam Anežkiných rodičov, aby jej ten kredit dobili a to isté platí pre rodičov všetkých ostatných snaživcoch blogujúcich o každom svojom prde. Blog.sme.sk a Pokec.sk sú totiž dve úplne odlišné domény.
8. – 7.
Blogujeme o počasí / Zuzana Panáková a Marián Krajčovič
http://panakova.blog.sme.sk/c/157365/Dnes-je-krasne-ze.html
http://mkrajcovic.blog.sme.sk/c/158821/To-teplo-mi-lezie-na-nervy.html
Ešte pochopím, keď niekto len tak naverímboha v reálnom živote s inými ľuďmi kecá o počasí, aby reč nestála. Akože jeden povie, dnes je ale hnusne a druhý povie, snáď sa navečer vyčasí. Slová vyšumia a ide sa ďalej. Ale aby o tom niekto písal texty, ktoré ostanú desiatky rokov zachované na internete, to je vrcholná neúcta k vynálezu písma a všetkým ďalším vynálezom, ktoré blogovanie umožnili. Vraj majú blogeri na Sme nejaký kódex. Zákaz takýchto kravín by mal byť hneď v prvom bode, hneď po vete: „Bloger sľubuje, že blogovať bude len keď má o čom”
6.
Keď to nejde, tak to ale fakt, kurva, nejde / Miro Gavalier
http://mirogavalier.blog.sme.sk/
Toto na prvý pohľad sympatické chlapča proste zle píše. Strašne zle. Najhoršie. Najviac na svete najhoršie. Zloba, smrť a cholera v jednom. Na toto by mal byť zákon. Odporúčam vzorové texty. Tento a tento. Otvoriť nejaký ďalší som ani ja nedokázal. Ale dozvedel som sa, že už stihol absolvovať 500 osobných stretiek s babami z pokecu.
5.
Teoretička blogovania / Soňa Jesenská
http://jesenska.blog.sme.sk/c/157900/Co-je-to-blog.html
Najskôr si prečítajte text, ktorý aj mňa upútal ako prvý. Soňa upozorňuje, že samotný článok podľa Google nie je blog, tým je vraj až súbor článkov jedného blogera. A o tomto bolo z jej pohľadu nutné napísať článok. Niet sa teda čo diviť, že sa dokázala svojim zvlášť neohrabaným štýlom úspešne zhostiť aj ďalších banálnych tém. Za pozornosť stojí jej revolučná úvaha o televíziach, rovnako originálna úvaha o supermarketoch (neuveriteľných skoro 9 tisíc klikov) a ešte aj tento článok, v ktorom zaznie takáto veta: „No on trpel. Ako lev, či tiger zavretý v klietke, do ktorého skrz mreže neustále bodajú tupými drevenými kolmi, z ktorých sa do neho zabodávajú triesky.” Myslím, že by sa ňou mohla začínať úvodná kapitola knihy o zločinoch spáchaných písaným slovom.
4.
Kráľovná balastu / Lucia Hoosová
http://hoosova.blog.sme.sk/c/158372/dnes-je-super.html
Najskôr som narazil na tento článok a hneď som sa zaradoval. Odstavec textu najviac o ničom na svete, ako keby to písala popri telefonovaní – ukážkovejší zlý blog snáď ani nejde. Klikol som na celý blog a ukázalo sa, že slečna Lucia stihla identický balast vyprodukovať za mesiac hneď v piatich verziách. Tri bodky po každej vete, používanie smajlíkov v textoch a veta „Nie som taká, akú ma chcú mať tí ostatní” priamo v profile autorky, sú už len detaily dokonale dopĺňajúce obraz celku.
3.
Veľkochov hlušiny / Kristína Neuszerová
http://neuszerova.blog.sme.sk/
Táto pani, alebo čo to je, si za pekné tretie miesto môže len a len sama. Jej jednotlivé články sú síce pochybnej štylistiky, idú odnikiaľ nikam a zásadne bez pointy, ale to je charakterisitka väčšiny priemerných blogov. Kristína však vyniká množstvom. Tak dlho som sa pri náhodnom klikaní stretával s jej fotkou sprevádzajúcou mdlé texty, až som to začal počítať. Rozpísala sa len nedávno, ale od 23. do 27 júla stihla pridať 12 nezmyselných textov. Unaví sa vôbec niekedy? A nebude už neskoro?
2.
Všetkých grafomanov kráľ / Ján Vilček
http://vilcek.blog.sme.sk/
24 textov za jediný mesiac a to sa ešte prvé štyri dni júla Ján niekde flákal. Nie je to síce až také tempo ako Neusznerová počas jediného týdňa, ale v tomto prípade sa treba pozastaviť nad samotnými textami. Podivuhodné čudo na pokračovanie, čo sa snaží tváriť ako humor a k tomu všeobecné úvahy nad svetom a okolím. Najlepšia je táto, kde autor bez obalu priznáva, že svojim blogom robí radosť iným. Pramálo ho trápi, že väčšina jeho textov má čítanosť pod sto klikov a žiadne reakcie. Tiež zdôrazňuje, že si dáva extra pozor na slovosled a sám o sebe je presvedčený, že disponuje zmyslom pre humor. Môj tohtomesačný tip pre záchrancov z linky duševného zdravia Nezábudka.
1.
Kradnúť obsah je také jednoduché / Tomáš Kicera
http://kicera.blog.sme.sk/c/158174/To-nie-je-Photoshop-to-je-Rusko.html
Kicera sa až sem dostal nielen preto, že je grafomanský diletant bez talentu, čo posťahuje obrázky kade-tade z internetu (neuvedie zdroj) a potom sa tvári, aký úžasný článok dal v pote tváre dokopy. Je tu v prvom rade preto, že kradne s úmyslom naháňať čítanosť, čo je ten najvulgárnejší dôvod pre založenie aj takéhoto zlého blogu. Aby toho nebolo málo, keď mu na to prídu, stiahne článok a namiesto neho napíše toto. Ak by chceli blogeri prečistiť svoje rady, toto je kandidát číslo jeden. Teda okrem toho, že ľudí takto hrubo porušujúcich autorské zákony by nemali prečisťovať blogeri, ale skôr polícia. Snáď sa aj takého raz dožijeme.
Naozaj by som nechcel ostať blogermi nepochopený. Teda aspoň tými dobrými nie. Tento rebríček vznikol preto, aby sa začalo s oddeľovaním dobrého a zlého blogovania, pretože to jediné môže tejto inak bohumilej činnosti vrátiť zmysel. Ja mám blogerov rád, tých pár dobrých píše výborné texty a zaslúžia si, aby boli ich články vidieť. To znamená odhádzať veľa odpadu a tak som tento mesiac do neho načrel. O mesiac skúsim zas.
{loadposition user7}
Loading ...
som zvedavy kolko blogov o tom na sme vznikne 
